Zavlažovanie Paradajky

Paradajka patrí medzi najobľúbenejšiu zeleninu na svete. Pomocou modernej závlahovej techniky možno pestovať paradajky takmer po celý rok. Existujú dva spôsoby pestovania paradajok:

• poľné pestovanie
• skleníkové pestovanie

Väčšina typov pôdy je vhodná na pestovanie paradajok, pokiaľ je zabezpečená správna drenáž. Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Pôda by mala byť neutrálna až mierne kyslá s pH 5,5 až 7,5. Paradajka je zelenina s pomerne dobre vyvinutým koreňovým systémom (do 40 cm), čo z nej robí rastlinu s miernymi nárokmi na vodu a je navyše pomerne odolná voči slanosti. Vo všeobecnosti plody pod vplyvom soli sú sladšie, ale menšie.

Potreba vody paradajok sa líši v závislosti od odrody, ale dá sa predpokladať, že priemerná potreba vody počas vegetačného obdobia, ktoré trvá 150 – 180 dní je približne 350 – 400 mm. Najväčšie nároky na vodu majú paradajky zvyčajne počas výsadby a siatia.
V prípade nedostatku vody v pôde pri sejbe do zeme v období bez zrážkového počasia je vhodné zavlažovať pôdu 3 až 4 dni pred výsevom semien a pri výsadbe sadeníc zavlažovať dávkami 10 mm, aby sa uľahčilo jej prijatie. Dávky a frekvencia cyklov závisia od typu pôdy.

• ľahké pôdy - majú nižšiu vodnú kapacitu, preto ich treba zavlažovať častejšie a menšími dávkami
• ťažšie pôdy - zavlažovať menej často a väčšími dávkami

Termíny zavlažovania pod voľnou oblohou závisia od zamýšľaného použitia ovocia. Paradajky určené na konzumáciu by mali byť zavlažované od začiatku kvitnutia a nasadenia plodov až do konca zberu. Zavlažovanie začína u väčšiny odrôd v 2. – 3. dekáde júna a končí začiatkom septembra. Paradajky určené na spracovanie je vhodné zalievať od fázy kvitnutia a nasadenia plodov, až kým sa neobjavia prvé červené plody. Skorším ukončením závlahy sa zvyšuje obsah extraktu v ovocí, vitamínu C a cukrov, pričom sa znižuje veľkosť a úroda rajčiaka. Zavlažovanie začína v 2. – 3. dekáde júna a končí začiatkom augusta.
Zavlažovanie paradajok v skleníku, ktoré sú určené na konzumáciu by sa mali vykonávať od začiatku kvitnutia až do zberu. Paradajky určené na spracovanie sa zavlažujú od kvitnutia až do objavenia sa prvých červených plodov (6-7 týždňov pred zberom). Dávka vody pre skleníkové pestovanie by sa mala pohybovať každé 2-3 dni, 10-15 l/m2 V skleníkoch polievame zásadne ráno a večer s dostatočným vetraním po zálievke kedy teplotné rozdiely medzi pôdou a vodou už nie sú príliš vysoké.

1. postrekovač -ide o najobľúbenejší spôsob zavlažovania poľných plodín. Systém pozostáva z vhodne umiestnených poľných postrekovačov, ktoré zmáčajú úrodu zhora. Pri tomto spôsobe je vysoké riziko napadnutia rastlín hubovými chorobami, preto sa postrekovač odporúča používať len v ranných hodinách, aby navlhčené listy a plody mohli rýchlo uschnúť. Kropiaci systém spôsobuje straty vody závlahou medzi riadkami a bráni práci na poli počas svojej prevádzky.
2. kvapková závlaha – kvapková závlaha je najznámejší spôsob zavlažovania. Tento systém nepremáča rastliny, čím sa eliminuje riziko ich vystavenia hubovým chorobám. Jeho nepochybnou výhodou je vysoká účinnosť a schopnosť udržiavať stálu vlhkosť pôdy.Pri tomto spôsobe zavlažovania je práce v teréne možné vykonávať aj počas prevádzky systému. Dôležitou výhodou systému je možnosť kvapkového podávania tekutého hnojiva.

Na výber mame povrchovú a podpovrchovú kvapkovú závlahu.

Pre optimalizáciu systému a vysokú presnosť sa odporúča použiť kvapkovú hadicu s kvapkacími otvormi každých 20 až 40 cm, v závislosti od gravitácie pôdy (čím ľahšia pôda, tým bližšie by mali byť kvapkacie otvory. Prietok z jedného kvapkacieho otvoru by nemala byť menšia ako 1,00 l/h a stena potrubia by nemala byť tenšia ako 30 mil. Kvapková hadica by mala byť umiestnená pozdĺž jedného radu rastlín a pripevnená kolíkmi

Prietok kvapkovej hadice z jedného kvapkacieho otvoru by nemala byť menšia ako 0,75 l/h a stena pásky by nemala byť tenšia ako 8 mil. Pozdĺž jedného radu rastlín by sa mal umiestniť jeden odkvapový, kde v prípade použitia t-pásky je dovolené kanál plytko zapustiť.

Kapacita z jedného kvapkacieho otvoru podzemnej kvapkovej hadice / pásky by nemala byť nižšia ako 0,6 l / h. Hadicu sa odporúča zakopať pod zem do hĺbky približne 20 cm (ľahká pôda) alebo 30 cm (ťažká pôda). Životnosť systému sa odhaduje na 5-7 rokov bezporuchovej prevádzky. Stena hadice by nemala byť tenšia ako 12-15 mil , pričom otvory by mali byť rozmiestnené každých 20 až 30 cm. Hadica sa umiestňuje priamo pod každý rad plodín

Jednotlivé kvapkadla dávajú možnosť presného podávania vody do koreňovej zóny rastliny. Jedno kvapkadlo zvládne pomocou súpravy so 4-hadicou zavlažovať až 4 rastliny. K kvapkadlu je pripojený 5 mm konektor, za ktorým nasleduje jednoduchá, dvojitá alebo štvornásobná hadica zakončená kvapkadlom (ihlou) zapichnutým do zeme. Vďaka rozmiestnenia kvapkadla podľa potreby na hadici a individuálnemu výberu kvapkadla podľa prietoku je tento spôsob polievania najobľúbenejším spôsobom zavlažovania porastov v záhradách, črepníkoch, fóliovníkoch, ako aj v skleníkoch.

Akýkoľvek nedostatok vody vo fáze rastu rastlín môže mať za následok: opadávanie kvetov a zakrpatenie plodov a to najmä v prípade vysokej teploty vzduchu. V počiatočnej fáze rastu rýchlo rastúci koreňový systém využíva vodu uloženú v pôde, dodanú po vysadení sadeníc. Až do fázy kvitnutia by vlhkosť pôdy nemala klesnúť pod 30 % PPW. Od fázy kvitnutia po fázu dozrievania plodov by mala byť zabezpečená vlhkosť 60 – 70 % PPW. Nedostatok vody v tomto období spôsobuje najväčšie zníženie úrody.

Paradajky sú veľmi citlivé na nadmernú vlhkosť v substráte kde prebytočná voda môže spôsobiť žltnutie listov, vädnutie, spomalenie kvitnutia a rodenia a odumieranie koreňov.
Aké sú výhody použitia závlahových komponentov pri pestovaní ?
Úroda paradajok závisí od odrody a podmienok stanovišťa. Predpokladaný nárast úrod pri správne naplánovanom závlahovom systéme je približne 50 až 60 % .

Dôležitou výhodou použitia kvapkovej závlahy pri pestovaní je možnosť použitia tekutého hnojenia. Pri poľnom pestovaní paradajok je často potrebné hnojenie rastlín tekutým dusíkom. Hnojenie sa používa pravidelne každých 6 týždňov až do ukončenia rastu plodov na prvom strapci. Na hnojenie sa používajú injektorové dávkovače, proporcionálne dávkovače alebo dávkovacie čerpadlá .

1. Praskanie plodov paradajok – dôvodom praskania plodov paradajok môže byť nepravidelné zavlažovanie úrody a prebytočná voda. Nadmerné zalievanie spôsobuje, že rastliny zväčšujú svoj objem, aby doplnili nedostatok vody v pletivách. Kvôli suchej šupke a nedostatku primeranej pružnosti sa plody nedokážu prispôsobiť silnému namáhaniu, čo spôsobuje ich praskanie.

2. Ovocná hniloba na vrchu – dôvodom výskytu ovocnej vrchnej hniloby je nedostatok vody a živín. Nedostatok dostatočného množstva vody bráni dostatočnému príjmu vápnika zo substrátu, čo spôsobuje hnilobu ovocia.

3. Zlý rast, nízky výnos - je spôsobený nedostatkom vody v pôde v zóne aktívnych koreňov rastliny, t.j. v praxi príliš plytké zmáčanie pôdy.

4. Hniloba koreňov rastlín- dôvodom je nadmerné zalievanie sadeníc paradajok. Zvýšená vlhkosť v pôde spôsobuje, že substrát je menej prevzdušňovaný. Takéto prostredie prispieva k rozvoju plesňových chorôb, vädnutiu, zakrpateniu, odumieraniu rastlín.

5. Kropenie listov paradajok - nesprávny spôsob polievania - zhora - podporuje infekciu rastlín hubovými choróbmi, keď vlhkosť zostáva na listoch dlhšie ako 3 hodiny.